Čo vieme o globálnom otepľovaní?

2. novembra 2019, J&J, Epizódy Unique Info

Ide vlastne o Pod pojmom globálne otepľovanie sa všeobecne rozumie nárast teploty Zeme v dôsledku zvyšovania koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére. Ide o vzostup priemernej teploty oceánov a atmosféry v krátkom časovom úseku (niekoľkých desiatok až stoviek rokov).

V užšom význame sa tento termín používa na klimatické zmeny pozorované na konci 20. storočia, ktoré môžu mať globálne alebo regionálne prejavy.

Následky neustáleho otepľovania planéty sú viac a viac pozorovateľné a viditeľné. Počas posledných viac ako sto rokov sa globálna teplota (teda teplota oceánov a zemského povrchu) zvýšila približne o 0,2 – 0,6 °C.          Štúdia zverejnená americkou vesmírnou agentúrou NASA hovorí, že rok 2016 bol najteplejším rokom za posledné desiatky rokov. Priemerné teploty stúpli o 1,3 stupňa Celzia.

Nárasty teplôt zapríčinili, že na hladine severských morí je menšia a tenšia vrstva ľadu a tento trend bude pokračovať i v ďalších rokoch. V Grónsku, najväčšom ostrove na svete, ktorého len 15 % územia je trvale bez ľadu a zvyšok pokrýva ľad dosahujúci miestami hrúbku až 3 000 m.  V roku 2050 nebude údajne  počas leta žiadny ľad. Či je to však pravda alebo nie sa dozvieme až v budúcnosti. Pravdou však ostáva, že na grónskom ľadovci sa každý rok objavuje viac a viac tyrkysových jazierok, ktoré sú predzvesťou roztápania ľadovca. O tom, že by sa ľadovec mal topiť nebola pred sto rokmi ani len zmienka. O nič lepšie na tom nie je ani Antarktída. Z médií sa často sa dozvedáme ako sa z tohto antarktického ľadovca odtrhnú obrovské kusy ľadu, ako to bolo naposledy v roku 2017. Odtrhnutý ľadovec meral úctyhodných 5 800 km2, čo je 728 291x rozloha hracej plochy Nou Campu pre fanúšikov Barcelony a pre fanúšikov Madridu jeto 674 974x rozloha hracej plochy Estadia Santiaga Bernabéa.

V nasledujúcich rokoch budeme čeliť oveľa extrémnejším hrozbám silnejších búrok, rozsiahlejším lesným požiarom, vlnám horúčav po celej zemeguli.

Viac v našom videu

Na globále otepľovanie má vplyv aj spaľovanie odpadov, pre mnohých je prekvapením zistenie, že v súčasnosti až polovica spaľovaného odpadu sveta prebieha na otvorenom ohni.

 

Niekedy z odpadu vďaka prírode môže vzniknúť nevídaná krása, ako napríklad v prípade zátoky Ussuri

 

Prípadne všetky naše epizódy Unikátnych informácii nájdete  tu

a nezabudni sa prihlásiť na odber, aby si mal k dispozícii vždy najnovšie videa z nášho kanála. 😊 ODOBERAJ