Môže jeden človek vysadiť les?

Viete čo majú spoločné tieto mená Jadav Payeng (Jadav Pajeng), Vishweshwar Dutt Saklani, Wei Fafu, Ma Sanxiao a iný?

Sú to ľudia, ktorí z vlastnej vôle, presvedčenia, na vlastné náklady, začali sadili stromy na holých lúkach alebo na vyťažených bývalých lesoch a dnes je z týchto oblastí les prekypujúci životom, kde sa vrátili pôvodné druhy rastlín a živočíchov prípadne sa tu zabývali nové druhy.

Viac o nich sa môžete dozvedieť v našom videu, alebo pokračovať v čítaní pod ním.

Tak si poďme predstaviť a priblížiť takýchto ľudí. Na začiatok sa presúvame do ďalekej Indie.

Jadav Payeng

Tento Ind sa na opustenom ostrove rozhodol sadiť každý deň stromy. Vďaka jeho práci tam vznikol po rokoch les, ktorý sa stal domovom tigrov aj slonov.

K tejto činnosti sa rozhodol z dôvodu, že bol znepokojený eróziou krajiny spôsobenou  záplavami a suchom. Rozhodol sa preto vysádzať stromy. Svoj prvý strom zasadil v roku 1979 keď mal 16 rokov a teraz má jeho les rozlohu cca 550 hektárov (5 500 000m2), čo je viac ako rozloha newyorského Centrál Parku (ktorý sme tiež spomínali vo videu Ako zarobiť predajom hotdogov. link na video dávame hore do popisu).

So svojou manželkou žijú z predaja kravského mlieka a ako sám tvrdí, stromy bude sadiť do posledného dychu. Spočiatku bola práca náročná. Sadil semienka, polieval ich každé ráno a večer a časom sa piesčina premenila na bambusový les. „Potom som sa rozhodol vysadiť skutočné stromy. Doviezol aj červených mravcov z jeho rodnej dediny, ktoré ho veľakrát poštípali, ale dokázali však zmeniť kvalitu pôdy, kvôli semenám a sadeniciam. Teraz čo stromy vyrástli, samy dokážu produkovať semená a nemusí ich ručne sadiť. Problémy mu spôsobujú pytliaci a lovci.

Toto územie stalo domovom niekoľkých bengálskych tigrov, nosorožcov, supov a slonov. Objavil ho fotograf a nadšenec divočiny Jitu Kalita, ktorý o ňom napísal článok a publikoval v miestnych novinách z Jadava sa stal Lesný muž z Indie.

V roku 2015 jeho prácu ocenila aj indická vláda. Jeho snom je ostrov zaplniť stromami o rozlohe vyše 2-tisíc hektárov. Payeng je hrdý aj na to, že stále dokáže nájsť prvý strom, ktorý zasadil.

Ďalší na zozname je taktiež Ind

Umrel 18. januára 2019, ale medzi Indami bude známym naveky. Bol nadšeným ochrancom prírody. Vlastnoručne zasadil vyše päť miliónov stromov a pretvoril holú zem na les.

Ak Vás zaujíma ochrana prírody, pozrite si aj naše video o lastovičkách, belorítkach a dážďovníkoch, v ktorom sa dozviete, ako ich rozoznať, množstvo ďalších informácii o nich ako aj informáciu ako môžete pomôcť týmto užitočným vtáčikom, ktorí nás zbavujú nežiadúceho hmyzu. Viac tu:

Prvý strom zasadil keď mal osem rokov a v tejto aktivite vytrval, až kým mu strata zraku nedovolila pokračovať. Holé kopce sa však za ten čas stihli zmeniť na zalesnené, a to všetko zásluhou jediného muža. Málokto však vie, že ich sadil preto, aby sa vyrovnal so životnými tragédiami.

Saklani po smrti svojho brata a neskôr manželky skoro ráno odchádzal z domu a vracal sa až večer, pretože sadenie stromov mu vypĺňalo smútok. Les vysadil ako poctu svojej manželke a bratovi. Sadil viaceré druhy stromov, jeho najobľúbenejším však bol dub himalájsky. Vysadil až 120 ha (1 200 000m2) lesa na holej zemi.

Z Indie sa presunieme do neďalekej Číny

Wei Fafu je 76-ročný Číňan, ktorý už 33 rokov každý deň sadí stromy. Bojuje s rakovinou, má vlastnú farmu a vlastný les. Je to jeho bohatstvo ale aj trápenie.

Les blízko jeho farmy spustošil pred rokmi požiar. Nedokázal sa pozerať na to, ako príroda po katastrofe vyzerala, preto sa rozhodol, že les nanovo vysadí. Sadiť ho začal sám potom mu pomáhala manželka, nechcel pomoc ani peniaze. Peniaze na výsadbu má len zo svojej farmy.

Ráno vstáva, aby išiel vysádzať nové stromy do svojho lesa. Miluje prírodu a stromy, pretože je jedným z mála čo si uvedomuje, aký dopad má na prírodu odlesňovanie.

Dodnes sa mu podarilo vysadiť les až o rozlohe vyše 76 hektárov (760 000 m2). Sám Wei vraví, že svoj les by za nič nepredal ani nevymenil. Dostal aj ponuku za svoj les a to takmer 15 miliónov jüanov (takmer 2 milióny eur). Wej to odmietol, napriek tomu, že peniaze by sa mu určite zišli.

Ďalším je Ma Sanxiao – lopata, motyka a železná vôľa – to sú pracovné nástroje tohto číňana. V roku 2000 začal sadiť stromy na vyprahnutej hore, aby za 19 rokov vznikol les s viac ako 17 000 stromami.

V roku 1984 a v roku 2004 postupne prišiel o obe nohy.

Každé ráno odchádza o piatej hodine na horu a strávi na pustatine sám celý deň. Výsadba stromov na pustých kopcoch nie je ľahká práca ani pre zdravých ľudí. Pri chôdzi sa opiera o barly a musí niesť nástroje na kopanie a hrabanie. Keď sa dostane na miesto, odkladá protézy nabok a posediačky začína hĺbiť jamu. Pri výsadbe stromov si spôsobil niekoľko zranení ako zlomeninu stehennej kosti, zlomené zápästie, straty malíčka na pravej ruke a iné.

Stromy chce sadiť tak dlho, ako mu to len jeho zdravotný stav dovolí. Dnes vďaka medializácii pri svojej práci Ma Sanxiao nie je vždy sám. Na pomoc mu prichádzajú mnohí dobrovoľníci, za čo im je vďačný.

Niekedy si však príroda poradí aj sama a z nášho odpadu vytvorí nevídanú krásu

Z Číny sa presúvame a ďalšou krajinou, do ktorej nazrieme je Brazília

Manželia Sebastião Salgado a Lélia Deluiz Wanick Salgado.

Salgado, ako profesionálny fotograf cestoval po svete a dokomentoval rôzne oblasti zo života.

Keď sa vrátil do svojej rodnej Brazílie, do oblasti, ktorá bola kedysi pokrytá tropickým pralesom, zostal šokovaný. Zistil totiž, že oblasť je neplodná bez stromov, hmyzu a divokej zveri.

(Dôležitosť hmyzu a včiel sme tiež spomínali vo videu Včela medonosná. link na video dávame hore do popisu).

Len asi 0,5% územia bolo pokrytých stromami. S nápadom ako tento les znovu obnoviť prišla jeho manželka. A keď s tým začali, vrátil sa postupne všetok hmyz, vtáky aj ryby.

Manželia založili aj organizáciu – Instituto Terra, ktorá odvtedy zasadila 4 milióny stromčekov a vzkriesila les. Oblasť začala prekvitať. Celkovo sa vrátilo približne 172 druhov vtákov, ako aj 33 druhov cicavcov, 293 druhov rastlín, 15 druhov plazov a 15 druhov obojživelníkov.

Veď koniec koncov sami posúďte, či sa im zmena podarila.

Z Brazílie sa presunieme a zastavíme v Nemecku

Felix Finkbeiner

V januári 2007, keď mal deväť rokov, predniesol prezentáciu o globálnom otepľovaní, v ktorej navrhol spolužiakom, aby deti v každej krajine sveta zasadili jeden milión stromov. Spolu s jeho spolužiakmi Felix zasadil 28. marca 2007 strom a spustil organizáciu Plant-for-the-Planet. Po troch rokoch iniciatíva zasadila svoj miliónty strom.

Organizácia v súčasnosti obnovuje 22 500 hektárov lesa na polostrove Yucatán v Mexiku. Do dnešného dňa sa im podarilo vysadiť už viac ako 13 miliárd stromov.

Z Nemecka sa presúvame do našej poslednej zastávky a to do Kene.

Wangari Muta Maathai

Umrela 25. septembra 2011. V roku 1977 založila Hnutie zeleného pásu, ktoré zasadilo 30 miliónov stromov v strednej Afrike a rozšírilo svoju iniciatívu aj do ďalších krajín. Hnutie, ktoré založila Wangari Maathai je podľa ekologických expertov jednou z najefektívnejších ekologických organizácií na svete. Sieťou lesných škôlok značne zmiernila následky odlesňovania, akými sú napríklad pôdna erózia, nedostatok potravy pre zver či znečisťovanie vôd.

V roku 2004 získala Nobelovu cenu za mier!

Na dnes to bolo všetko z nášho ďalšieho dielu Unikátnych informácií. Ak sa ti toto video páčilo, nezabudni sa prihlásiť na odber, zapni si upozornenie na nové video, daj lajk alebo palec hore, napíš nám aj komentár k tomuto videu a nezabudni aj na zdieľanie.

Prípadne všetky naše epizódy Unikátnych informácii nájdete  tu